euforion portal

Newsletter
banner
banner
Akcie
 

ORIENTÁLNY TANEC

 
Orientálny tanec patrí medzi najstaršie formy tanca na svete, predpokladá sa, že tento druh umenia je starý viac ako 10-tisíc rokov. V súčasnej dobe je rozšírený po celom svete a teší sa veľkej popularite...

U nás je zaužívaný skôr pod pojmom „brušný tanec“.                                                       

Pôvod a vznik

Pôvod má pravdepodobne na Blízkom Východe, v severnej Afrike a Ázii. Známa je teória, ktorá hovorí, že brušný tanec pochádza zo starovekého Horného Egypta. Nájdené maľby v egyptských hrobkách datujúce sa až k 14. storočiu pred naším letopočtom zobrazujú čiastočne odeté postavy, ktorých tanečné pózy sa veľmi nápadne podobajú brušným tancom. Niektorí odborníci zastávajú teóriu, že orientálny tanec pochádza zo starovekého Grécka a do sveta sa rozšíril vďaka Alexandrovi Veľkému. Iní odborníci zasa tvrdia, že pochádza zo severozápadnej Indie a do zbytku sveta sa dostal vďaka migrujúcim Cigánom. Nájdu sa aj takí, čo pôvod tanca pripisujú Uzbekistanu, odkiaľ sa prostredníctvom obchodu s otrokmi dostal do Indie.

Orientálny tanec v mnohom čerpá z etnických ľudových tancov a jeho stopy sa nachádzajú v najrôznejších kultúrach. Existujú dve rozšírené teórie vzniku tohto umenia. Podľa prvej je jeho vznik úzko spätý s náboženskými rituálmi chrámových kňažiek. Podľa druhej vznikol brušný tanec v Afrike ako tanec plodnosti, či tanec rodičiek, kedy sa tehotná žena pripravovala na pôrod pomocou určitých pohybov a pri samotnom pôrode tancovali skôr ženy okolo nej, aby jej odovzdali energiu a sňali z nej bolesť. Tanec sa učili dievčatá od veľmi útleho veku, aby si posilnili svaly na budúci pôrod.

Štýly

Pojem brušný tanec mylne redukuje mnohotvárnosť a rôznorodosť tohto tanca a umenia tanečnice na brucho, boky a zadok. Rovnako, ako pri ostatných formách tancov, sa samozrejme hýbu aj ruky, nohy, ramená a hlava. Pri tanci je však veľmi významná osobnosť tanečnice, ktorá sa v tanci odráža. Dôležitý je aj výraz a mimika, ktorá tancu dodáva sviežosť a energiu a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Existuje niekoľko štýlov orientálneho tanca. Tieto štýly sa líšia hudbou, na ktorú sa tancuje, kostýmami i jednotlivými tanečnými prvkami. Sú rozdielne aj v rámci jednej krajiny a súvisia s mentalitou národa, so sociálnym postavením a tiež s históriou jednotlivých oblastí. Medzi najznámejšie štýly patria: Egyptský Raqs Sharqi, Baladi, Saidi, Khalegeey, Turecký štýl, Perzský štýl, Tribal Fusion (moderná forma), Tribal Dance  (moderná forma).

Brušný tanec v Európe a Zámorí

V Európe sa orientálny tanec spopularizoval hlavne v 18. a 19. storočí v období romantizmu, keď umelci opisovali svoje predstavy o živote v háreme počas Osmanskej ríše. Dovtedy neznámu formu tanca pre západnú kultúru nazvali Francúzi „danse du ventre“ – brušný tanec, pretože sa im na prvý pohľad zdalo, že tanečnica hýbe prevažne bruchom. Ale svoje pomenovanie mohol získať aj podľa arabského názvu jedného zo štýlov orientálneho tanca "Raqs Balady“(= ľudový tanec), preložené do angličtiny "Balady Dance“, čo nakoniec viedlo k anglickému „Bellydance“.

Prvé predstavenie brušného tanca v podobe, akej ho dnes poznáme, bolo zrejme uvedené v roku 1893 na svetovej výstave World’s Columbia Exposition v Chicagu. Vystúpili tu tanečníci z Egyptského divadla a z viacerých blízkovýchodných a severoafrických krajín, vrátane Sýrie, Turecka a Alžírska. Prudké pohyby bokmi pri tanci a fakt, že tanečnice vystupovali bez korzetov, šokovalo a zároveň zaujalo verejnosť vo vtedajšej viktoriánskej spoločnosti. Na predstavení zožala najväčší úspech sýrska tanečnica Fatima (pôvodným menom Farida Mazar Spyropoulos), prezývaná aj „Little Egypt“, ktorá stiahla na seba najväčšiu pozornosť a zaslúžila sa o spopularizovanie tohto tanca. Tento fakt však ostáva predmetom špekulácií. Pravdou ale je, že po tejto výstave sa záujem o orientálny tanec rapídne zvýšil a na západe začalo vystupovať stále viac sporoodetých orientálnych tanečníc a množstvo imitátorov. Veľa žien zo západnej Európy sa učilo a napodobňovalo tanec pochádzajúci z krajín Blízkeho Východu, ktoré boli v tom čase kolonizované európskymi krajinami. Orientálny tanec sa dostal do kabaretov, zábavných podnikov, karnevalov, dokonca i na filmové plátno. Aj vďaka tomu došlo ku kultúrnemu nedorozumeniu ohľadom podstaty orientálneho tanca v západnej spoločnosti, ktorá ho považovala za tanec s čisto erotickým kontextom. Tento fakt podporovala aj spoločenská domnienka v Amerike a Európe začiatkom 20. storočia, ktorá považovala všetky tanečnice za ženy nízkych mravov. Okrem toho, vzrušujúce príbehy o pseudo – Jávskej tanečnici Mata Hari, ktorá bola v roku 1917 vo Francúzsku odsúdená na trest smrti za špionáž pre Nemecko počas 1. svetovej vojny, pridali orientálnemu tancu pochybnú reputáciu. Rovnako Hollywood prispel k tejto reputácii, keď vo svojich filmoch zo začiatku 20. storočia zobrazoval orientálnu tanečnicu iba v troch úlohách – ako otrokyňu v háreme, ktorá bola zachránená, ako tanečnicu v pozadí, keď hovorila hlavná postava a ako zradnú ženu, ktorá použila zvodný tanec na oklamanie hlavnej postavy. 

Záver

Mnohé kurzy a tanečné štúdia vyučujú brušné tance aj u nás. Na škodu veci je, že viaceré tento tanec prezentujú pod sloganmi typu „Chudnite s nami“, prípadne „Nech sa váš manžel cíti ako sultán“. Týmto živia mylné interpretácie tohto tanca a pripisujú mu úplné odlišný rozmer. Tanec, ktorý v sebe nosí celú vášeň, radosť a mystiku Blízkeho východu si určite zaslúži dôstojnejšiu prezentáciu a hlbšie pochopenie.  

 

Zdroj: Inštitút Blízkovýchodných Štúdii, www.ibssk.sk


Ohodnoťte:
30%

Hodnotené 72 krát.

Komentáre ku článku:


nový Pridaj nový komentár

bree

2010-07-07 11:26:28

HEjhej, aj často robím orientálnytanec ;)

dancebaba

2010-07-19 09:36:20

Orientálne tance sú krásne, najma tie šaty...! sú veľmi sexy :)
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS