Indiáni vedeli zotrieť hociktorú životnú udalosť posvätným javom. Ich život bol preto plný rituálov, slávností a náboženských obradov, ktorými oslabovali významné udalosti...

Napríklad začiatok lovu alebo odchod do boja. Pri takýchto príležitostiach sa schádzali veľké zhromaždenia. Na týchto Pow How sa spievalo a tancovalo za zvukov bubnov. Piesne často pripomínali mýty a tance zas boli tou istou formou modlitieb. Často sa tancovalo okolo stĺpa, ktorý predstavoval stred sveta. Tancovanie sa nepovažovalo za zábavu, ale malo charakter naliehavých prosieb.


Hopiovia tancovali napríklad dažďový tanec, ktorým chceli dosiahnuť lepšiu úrodu kukurice. Slávnostné prijatie chlapca do mužského stavu oslavovali Indiáni z Veľkých planín- napríklad Siuxovia a Čejeni- slnečným tancom. Tanec sa tancoval vo veľkej, osobitne na tento účel zariadenej chatrči. Trval celé štyri dni. Prvý deň dotyční mládenci krúžili okolo chatrče, napodobňujúc pohyb Slnka. Nasledujúci deň pískali na orlích kostiach na počesť Búrkového vtáka. Ďalšie dva dni tanečníkov zavesili pomocou špeciálnych hákov prichytených na prsiach či chrbtoch na dlhé lano pripevnené na vrchu hlavného stĺpa obradnej chatrče. Mládencov roztočili a nechali ich krútiť sa veľkou rýchlosťou takmer do vyčerpania. Chlapci pri tom sústredene mysleli na Slnko v nádeji, že im zošle videnie, ktoré zohrá v ich budúcom živote rozhodujúcu úlohu. Koncom minulého storočia americké úrady tento obrad zakázali. No aj po zákaze sa ďalej udržiaval a tajne praktizoval ešte aj v 20.storočí.